Drahí bratia a sestry,

v túto poslednú nedeľu roka slávime sviatok Svätej rodiny z Nazareta. S vďakou myslím na všetky rodiny našej diecézy a zo srdca vám ešte raz želám, aby pokoj a láska, ktorú nám Ježiš daroval svojím príchodom medzi nás počas vianočných sviatkov, naplnila vaše srdcia i vaše príbytky.

Boh sa chcel narodiť a vyrastať v rodine. Tým ju posvätil a urobil ju miestom stretnutia Boha s človekom. Počas svojho života v Nazarete si Ježiš ctil Máriu a Jozefa a ako dieťa, i neskôr ako mladík im bol poslušný (porov. Lk 2, 51-52) Týmto spôsobom poukázal na hodnotu rodiny pri výchove ľudskej osoby. Mária a Jozef ho voviedli aj do náboženského života. Prinášajú ho do chrámu, ako nám to hovorí dnešné evanjelium, navštevujú s Ním synagógu, putujú každoročne do Jeruzalema, denne sa v rodine modlia. Dnešné Božie slovo nás pobáda k tomu, aby sme dieťa vnímali ako dar, ktorý Boh zveruje rodine a za ktorý nesieme zodpovednosť.

Obetovanie v chráme môžeme prirovnať k prinášaniu dieťatka na krst, kedy celá rodina i rodina Cirkvi prijíma znovuzrodené Božie dieťa a zároveň ho celkom odovzdáva do Božích rúk. Táto udalosť z evanjelia zjavuje skutočné a najhlbšie povolanie rodiny: každé dieťa dať pokrstiť a vychovávať ho vo viere. Mária a Jozef vychovávali Dieťa Ježiša predovšetkým svojím vlastným príkladom. Na svojich rodičoch  vnímal krásu viery, lásku k Bohu a jeho zákonu, svätosť života, ktorá sa prejavuje v láske k blížnym. Svätá nazaretská rodina je vskutku „predobraz“ každej kresťanskej rodiny, ktorá sa zrodila v sviatosti manželstva a živená Eucharistiou má poslanie byť nielen živou bunkou spoločnosti, ale aj Cirkvi, znamením jednoty celého ľudstva.

Svätá rodina bola svätou, lebo jej centrom bol Ježiš. Vždy a za každých okolností. Všetko sa „točilo“ okolo neho. Keď sa aj my budeme viac koncentrovať na Ježiša a teda sa prestaneme „točiť“ len okolo seba, budeme o to viac podobní Svätej rodine. To sa konkrétne prejavuje v každodennej rodinnej modlitbe, v účasti na sv. omši v každú nedeľu a prikázaný sviatok, v čítaní Svätého písma, Katechizmu katolíckej cirkvi a životopisov svätých, v rozhovoroch o Božích veciach. A čo je veľmi dôležité: vo vzájomných prejavoch trpezlivosti, nezištnej pomoci a odpúšťania. Rodičia vlastným príkladom naučia svoje deti najviac.

Je Svätá rodina z pred 2000 rokov i dnes príkladom pre naše rodiny? Uvedomujeme si, že v nazaretskej rodine bolo všetko zdravé, nič neškrípalo, ich vzťahy boli nenarušené a nekomplikované. Bola to rodina plná lásky a porozumenia. Niečo, čo si každý z nás v hĺbke srdca praje. Ale aj my, aj vy drahí bratia a sestry, všetci sa môžeme každý večer stať „svätou rodinou“. Keď si navzájom všetci všetko odpustíme, v tom okamihu sme „svätou rodinou“. Nech nás to dnes naplní radosťou, že stávať sa svätou rodinou neznamená byť bez chýb, mať na všetko rovnaký názor, zachovávať všade posvätné ticho, neustálu harmóniu a pokoj; to často naozaj nie je v našich silách. Ale že to znamená – najneskôr večer sa so všetkými zmieriť. Verš z Listu Efezanom: „Slnko nech nezapadá nad vašim hnevom“, nám naše staré mamy neraz opakovali a vedeli prečo. Mnohé rodiny žijú celé desaťročia v pretrvávajúcich sporoch, nezmierené, len tak akosi vedľa seba. Láska v nich nerastie a možno niekedy aj úplne zomrela. Ale pri dobrej vôli i tu môže nastať zmena k lepšiemu, ak si členovia rodín znova budú navzájom pomáhať, a zvlášť, ak budú prosiť o pomoc Svätú rodinu.

Celý rok Fatimy sme v našej diecéze slávili spoločne ako jedna rodina. Mohli sme to prežiť na diecéznom stretnutí v Boľkovciach a pri zasvätení diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v Rožňave. Tento zážitok a povzbudenie jednoty diecéznej rodiny sme mali preniesť do našich farností a rodín. Platí to však i opačne – dbajme o jednotu v rodine, a to sa prejaví na jednote vo farnosti i v diecéze.

Pri poslednom zjavení vo Fatime 13. októbra 1917 darovala Panna Mária ako znamenie zázrak slnka. Po tomto zázraku videli deti pred slnkom Pannu Máriu, malého Ježiška a svätého Jozefa. Prítomnosť Svätej rodiny v zjavení chápala sestra Lucia ako naliehavú výzvu k svätosti rodín. Chce, aby sme upriamili svoj pohľad na Nazaretskú rodinu a nasledovali ju pri našom putovaní do neba.

Nedávno zosnulého (september 2017) talianskeho kardinála Carla Caffaru sa spýtali na proroctvá sestry Lucie „o poslednom zápase medzi Pánom a kráľovstvom Satana.“ V liste, ktorý mu napísala sestra Lucia, bolo uvedené: „Posledný zápas medzi Pánom a kráľovstvom Satana bude o manželstvo a rodinu. Nebojte sa. Každý, kto sa bude snažiť o posvätnosť manželstva a rodiny bude mať protivníkov a odporcov, pretože toto je rozhodujúca otázka.‘ Potom dodala: ‚Panna Mária už však rozmliaždila hlavu satana‘.“ Kardinál Caffarra povedal, že „ je presvedčený, že rodina je jadrom sporu, pretože je nosným pilierom stvorenia. Je skutočným vzťahom medzi mužom a ženou a medzi generáciami. Ak sa zničí základný stĺp, zrúti sa celá budova. Toho sme svedkami v dnešnej dobe. Práve sa nachádzame v tomto kľúčovom bode a vieme to.“ To, čo napísala sestra Lucia v roku 1980 platí v ešte oveľa väčších rozmeroch práve dnes.

Pri už spomínanom poslednom zjavení vo Fatime, videli deti v žiarivých oblakoch sv. Jozefa, ktorý spolu s Ježiškom, urobil trikrát znamenie kríža nad svetom. Fatima nás s plnou vážnosťou upriamuje aj k oddanej úcte k sv. Jozefovi. Toto je tiež jeden z odkazov Fatimy: sv. Jozef spolu s ktorým náš Pán požehnal celý svet! Jozef sa nechal viesť Bohom. Akonáhle mu Boh objasnil situáciu o Ježišovom počatí, prevzal tento poslušný muž okamžite iniciatívu. A to predovšetkým vtedy, keď bolo potrebné zachrániť Ježiša z nebezpečenstva smrti: „Vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.“ (Mt 2,14) Už pre tento odvážny čin záchrany Svätej rodiny, by si Jozef zaslúžil, aby sme ho vzývali ako patróna a ochrancu Cirkvi! Nie je teda iba patrónom zomierajúcich, ale v Božom poverení je aj záchrancom života! Francúzska karmelitánka Margaréta od Najsvätejšej Sviatosti povedala: „Jozef musel mať väčšiu vieru, že Ježiško je Bohom, než ako ju máme my, keď držíme v rukách sv. Eucharistiu“, aby konal tak odvážne.

Uvedieme Skutočný príbeh z dnešnej doby:

John má mnoho detí a v Írsku je ťažké nájsť si prácu. Jedného dňa mu nejaká žena hovorila o sv. Jozefovi a o istej novéne zvanej „Plášť sv. Jozefa“. Povedala mu, aby si tú novénu vykonal, že sv. Jozef mu iste pomôže. John nebol príliš horlivý katolík, ale jeho manželka sa modlila za celú rodinu. Tej žene však povedal, že si novénu urobí, aby videl, „či všetky tie modlitby vôbec fungujú.“

Potom ako sa novénu domodlil, hneď si našiel prácu, ale myslel si, že je to jednoducho náhoda. O niečo neskôr, nakoľko mu získaná práca veľmi nevyhovovala, počul o inom zamestnaní, a tak poslal tam svoj životopis. Rozhodol sa opäť si vykonať novénu k sv. Jozefovi, „pre istotu“, aby videl, či to funguje i tentokrát. Po pohovore mu zamestnávateľ povedal: „My máme toľko žiadostí o toto miesto, že vám správu nebudeme môcť dať skôr ako v utorok budúceho týždňa.“ Muž odpovedal: „OK“, vo svojom vnútri však túžil to miesto dostať.

Cestou domov povedal sv. Jozefovi: „Čo pre mňa urobíš? Túto prácu by som skutočne rád dostal!“ Zatiaľ čo sa mu hlavou a srdcom rojili tieto myšlienky, zazvonil mu mobilný telefón. Muž, ktorý s ním predtým hovoril, mu povedal: „John, chcem vám povedať, že máte zamestnanie; nečakáme do budúceho týždňa, aby sme ohodnotili ostatných kandidátov, chceme vás!“ – John bol taký ohromený, že sa  musel vydýchať. Nemohol sa ubrániť myšlienke: „Svätý Jozef, nevychádzam z údivu! Vďaka!“ A hneď zatelefonoval manželke, aby jej celú príhodu vyrozprával.

John nebude už nikdy pochybovať o silnej pomoci sv. Jozefa! Dnes je John jeden z najväčších „fanúšikov“ sv. Jozefa, všetkým o ňom hovorí… „Sv. Jozef, pros za nás, pros za otcov rodín! Ty poznáš ich starosti.“

Uvedený príbeh o sv. Jozefovi nás nechce uviesť do rozprávkového sveta, alebo do sveta mágie, kam sa dnes ľudia radi, no neuvážene utiekajú. Upriamenie pozornosti na postavu sv. Jozefa je ďalším povzbudením pre nás, aby sme dôverovali sile jeho príhovoru. Od sv. Jozefa nemáme zapísané ani jedno slovo, ale zanechal nám príklad plnej dôvery a odovzdanosti do Božej vôle. Boh to vedel vopred, a preto mu zveril dve najvzácnejšie bytosti aké nosila táto Zem: Ježiša a Máriu. Jozef dokonale splnil svoje poslanie, a tak sa niet čo diviť, že jeho príhovor v nebi je taký mocný. Dôverujme mu naplno aj my vo všetkých problémoch, najmä rodinných a často ho vzývajme o pomoc.

Ako veľká duchovná rodina sa končiacim rokom nezastavujeme, ale spoločne putujeme ďalej a chceme sa pripraviť na národné stretnutie mládeže P-18 v Prešove. Všetkých vás pozývam vykročiť na cestu duchovnej prípravy s názvom „Odvážny rok“. Nie je to cesta len pre mladých, ale aj pre kňazov, katechétov, učiteľov i rodičov, pre celé rodiny. Témy, týkajúce sa rôznych aspektov odvahy, a to aj podľa príkladu odvahy sv. Jozefa, ktorú v nastávajúcom roku budeme všetci rozhodne potrebovať, sú pre nás k dispozícii na stránke: www.narodnestretnutiemladeze.sk. Najmä vy, starí rodičia, poproste svoje deti i vnúčatá, nech vám to z internetu vytlačia, aby ste im mohli o tom porozprávať.

Prosme Svätú rodinu o ochranu pre všetky rodiny, predovšetkým tie, ktoré sa nachádzajú v ťažkostiach, aby s Božou pomocou dokázali odolávať ničivým tendenciám, ktoré v dnešnom svete ohrozujú základy rodiny. Kalendárny rok 2017 a s ním i rok Fatimy sa končí. Fatimský odkaz však zostáva stále aktuálny a my chceme pokračovať na nastúpenej Máriinej ceste. Vykročme do Nového roka ešte rozhodnejšie s Pannou Máriou a jej rodinou: s Božím Dieťaťom v srdci a pod mocnou ochranou svätého Jozefa!

Svätá rodina, sprevádzaj a ochraňuj aj v novom roku všetky rodiny našich farností i celú duchovnú rodinu diecézy. Amen.

Do nového roka vás žehnám v mene † Otca i † Syna i † Ducha Svätého

 

† Mons. Stanislav Stolárik

rožňavský biskup

 

Zdroj: http://www.burv.sk/2017/12/31/pastiersky-list-diecezneho-biskupa-mons-stanislava-stolarika-na-sviatok-svatej-rodiny/